Lenka Giertlová
Dobrodošli u Hrvatsku republiku
Tento článok chce byť reakciou na istý článok z obdobia letných mesiacov, dovoleniek no mňa k nemu doviedlo až moje súčasné pátranie po online chorvátskom slovníku.
Tohtoročná maturantka, 100% blíženec, milovníčka slnka, skrachovaná športovkyňa a technický antitalent. LienkaG@hotmail.comICQ-273003517 Zoznam autorových rubrík: poezia, Len tak.., postrehy, Súkromné, Nezaradené
Tento článok chce byť reakciou na istý článok z obdobia letných mesiacov, dovoleniek no mňa k nemu doviedlo až moje súčasné pátranie po online chorvátskom slovníku.
Viem, dlho som sa tu nevyskytla ani ako pasívny čitateľ. Dôvody asi nikoho nezaujímajú. A vlastne, ani mňa nie. Skôr je možno zaujímavejší dôvod, prečo som sa tu znova vyskytla.
Tento rok som ho strávila, aspoň pre mňa, netradične. Žiadna dovolenka, žiadna naháňačka za brigádnickymi peňiažkami....Leto plné šokov, prekvapení a svojskej zábavy.
Vymieňame si so spolužiakom prepotrebné maily obsahujúce kontaminovaný materiál v podobe informácii, ktoré sa VRAJ zídu. Čo už, ved sme študenti. Neboli sme v škole každý den, aby sme mali všetky poznámky... A uznajte, už je štvrtok. Ako sa asi tak prejaví na nás tento fakt nepretržitého tlačenia múdrosti do hláv? (výťah z mailu a diskusie)
Milujem pocit, ktorý mám, keď odignorujem budík. Pocit, keď ma o pár hodín zobudí telefón a spolužiačka mi povie, že ma príde pozrieť, hoci máme sedieť v škole. Aj paradoxný pocit, keď si hneď na to všimnem SMS od človeka, na ktorom mi záleží a on mi napíše, že chce aby sme zostali kamaráti a ja viem, že je to tak lepšie...
Netuším čo sa tu včera písalo o monitoroch z angličtiny, ale skúsim vám popísať moje pocity.
Keď som bola malá fascinoval ma oheň takisto ako všetko, čo som nepoznala. Vedela som, že pec sála teplo, ale oheň som nevidela..a tak som sa popálila. Teraz už viem, kde sa môžem pece dotknúť bez toho, by som si ublížila a už nie som zvedavé a večne prekvapené dieťa. Je jedno, čo robíme, odkiaľ prichádzame - život zaujíma len jedno jediné: kam ideme. Máme v tom jasno?
Nedeľa večer. Školákom na strednom Slovensku nasledujúce ráno začínajú jarné prázdniny a ja si sväto-sväte sľubujem, že skôr ako o desiatej ma z postele nedostanú ani padajúce fúriky. Pondelok 7:36 ...
Čo už môže taká 18-tka napísať o romantike?! Veď tá o tom ešte nemá čo vedieť. Nanajvýš nejaké to klíšé ako z telenovely: šampáňo a postel vysypaná lupeňmi ruží..
S týmto sviatkom je to ako v pesničke od Desmodu: Dobrý nápad. Nie je to zlá myšlienka: v tento deň máme možnosť poďakovať tým, ktorí nás ľúbia a osláviť spolu lásku, ktorú cítime.
Uvedomujem si, že ako človek putuje životom, čelí aj nepriaznivému počasiu. Ocitne sa uprostred hurikánu a potom sa raduje zo slnečného svitu. Necháva sa ovplyvňovať citmi, túžbami, pudmi a jeho prežitie je určované jedine silou jeho vôle. Tá sa ohýba, formuje, ale verím, nezlomí. Ak sa človek chvíľku neovláda, dopustí sa čohosi, čo by sme nazvali neetickým činom, morálnym priestupkom.
Ako človek, ktorého sa bytostne dotýka nová forma maturity mám asi právo vyjadriť svoj názor. Všetko je hore nohami!